Najvýznamnejšie pamiatKY
Karlov most
Stavebné práce začali v roku 1357, na ktorých sa podieľal majster Oto, po ňom staviteľ a sochár Peter Parléř. Stavba bolo ukončená v roku 1400. Dĺžka mosta je 515 metrov a široký je 9,5 metra, má 16 oblúkov. Ako stavebný materiál sa používal pieskovec. Pôvodne sa volal Pražský alebo Kamenný most.
Pražský orloj
Najviac očakávanou udalosťou na Pražskom orloji je 12 apoštolov, ktorí sa rozbehnú každú celú hodinu. Počas tejto udalosti kamenná soška smrtky ťahá za lano. Koniec oznamuje kokrhajúci kohút. Najdrahšou časťou Orloja je astronomická sféra a číselník, ktorý znázorňuje pohyby Slnka a Mesiaca. Avšak na základe mylného stredovekého názoru, že Zem je stredom vesmíru. Ciferník odmeria trojaký čas – staročeský, babylonský a súčasný. V spodnej časti sa nachádza, najmladšia časť Orloja, kalendárium s dvanástimi symbolmi mesiaca a s obrazmi zo života vidieckeho ľudu, zasadenými do konkrétnych českých krajín. Zhotovil ho v roku 1866 maliar Jozef Mánes.
Pražský hrad
Medzi dominantami Prahy sa vyníma národná kultúrna pamiatka Pražský hrad, ktorý sa nachádza v pokojnej pražskej štvrti Hradčany. Svojimi rozmermi – 570 m dĺžky a 130 m šírky – je najväčší na svete. Prvá historická zmienka, ktorá sa viaže na osídlenie Pražského hradu, spadá do druhej polovice 8. str. Podľa Kosmasovej kroniky založila hrad bájna kňažná Ľudmila, manželka kniežaťa Přemysla Oráča (najstarší doložený knieža).Archeologický výskum ukázal, že hrad obkolesovalo opevnenie (Priekopa). Pochádza z prvej polovice 9. str. Nepochybne najstaršou stavbou na hrade bol kostol zasvätený Panne Márii. Bol postavený v 80. rokoch 9. str. kniežaťom Bořivojom (852/853? – 888/889?). Nový dreveno-hlinený model opevnenia na čelnej strane obložený na sucho poukladaných opukových kameňov dal zhotoviť pravdepodobne Spytihněv I. (875? – 915?). Opevnenie malo šírku približné 8 m a výšku minimálne 4 m.
Katedrála sv. Víta, Václav a Vojtěcha
Stredom záujmu turistov na Pražskom hrade je monumentálna gotická Katedrála sv. Víta (od roku 1997 známa ako Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha), ktorá nám určite ponúka ohromujúci zážitok. Chrám je považovaný za najcennejšiu kultúrnu pamiatku Pražského hradu.
Slávnostného aktu poklepávania základného kameňa sa zúčastnil 21. novembra 1344 kráľ Ján Luxemburský za asistencie svojich synov Karola a Jána Jindřicha, arcibiskupa Arnošta z Pardubíc, a to na verejnosti pred početným publikom.
Jedným z hlavných dôvodov tohto rozhodnutia bol aj ten, že pápež Kliment II. v tomto roku povýšil pražské biskupstvo na arcibiskupstvo. Katedrála mala slúžiť ako korunovačné miesto pre kráľov a zároveň ako pohrebisko pre panovníkov. Chrám bol vystavený v gotickom a novogotickom slohu s malými prvkami renesancie a baroka. Dôstojná stavba vyrástla na mieste, kde pôvodne stála Rotunda sv. Víta (925), ktorú neskôr nahradila bazilika s rovnakým menom (1060).
Vypracovaním projektovej dokumentácie bol poverený architekt Matyáš z Francúzskeho Arrasu (1290 – 1352), ktorý sa inšpiroval juhofrancúzskymi gotickými katedrálami v Rodez a Narbonne. Taktiež aj realizácia a vykonávanie stavby bola pod jeho dozorom. Za Matyášovho pôsobenia sa postavilo osem arkád vnútorného chóru. Na ne nadväzovalie časti ochodzu a 8 kaplniek. Po jeho smrti nastala štvoročná odmlka spôsobená hľadaním vhodného kandidáta na pozíciu vedúceho stavby.
